Kelti v Bratislave

Územie dnešnej Bratislavy bolo pre Keltov viac ako lákavé na osídlenie. Medzi jeho prednosti jednoznačne patrila strategická poloha na brode cez rieku Dunaj, dostatočne vysoké riečne terasy, aby ostali mimo dosahu povodní... Toto územie bolo kontinuálne osídlené minimálne od mladšej doby kamennej. Hradný vrch bol osídlený najneskôr v dobe eneolitu, stal sa takzvaným strážcom brodu. Počas doby bronzovej a hlavne v dobe halštatskej sa hradisko stalo centrom bratislavskej sídelnej komory, sídlom kniežaťa s družinou. Otvorené osady pod ním boli poľnohospodárskym zázemím. Najväčší rozkvet však nastal v neskorej dobe laténskej (140 – 1 pred Kr.), keď na 52 ha - Hradnom vrchu a okolitých polohách - vzniklo hospodárske a mocenské centrum predmestského charakteru - keltské oppidum.

Výskum keltských pamiatok je kvôli neskoršej zástavbe veľmi komplikovaný a realizovaný väčšinou v podobe záchranných odkryvov. Napriek tomu je známych viac ako 80 polôh, vďaka ktorým sa dajú rekonštruovať približné hranice oppida pozostávajúceho z 20 ha akropoly (Hradný vrch) a podhradia. Severne od oppida, po 500 m prázdneho priestoru nachádzame predsunutú výrobnú enklávu s hrnčiarskymi pecami (Námestie slobody).

Dôkazy opevnenia sú v podobe čiastočne zachytenej priekopy, nad ktorou pravdepodobne stál val s čelným múrom z lomového kameňa. Na Kapitulskej ulici sa našiel v roku 1967 murovaný objekt s kvádrovými nárožiami, nosným stĺpom uprostred a odvodňovacím kanálom. Je interpretovaný ako kamenná kliešťovitá brána - symbol moci a nezávislosti, tak ako je brána chápaná aj v súdobých stredomorských mestách.

Na viacerých miestach sa zachytili domy obyvateľov oppida - polozemnice, zemnice a nadzemné stavby s kolovou konštrukciou. Ich obyvatelia sa venovali predovšetkým remeslu: okrem domov sa našlo niekoľko skladovacích, výrobných a dielenských objektov. Sú to fragmenty železiarskych pecí a kovolejársko - kováčsko - mincovníckych dielní na Panskej a Ventúrskej ulici. Doklady mincovníckej činnosti (tégliky, dávkovacie doštičky) sa nikde inde v Európe nenašli v tak hojnej miere. Samotných mincí sa pritom našlo v širšom priestore Bratislavy vyše 1500, od najstarších lokálnych razieb mušľovitých stratérov, cez mince bratislavského typu (zlaté stratéry BIATEC, BIAT; strieborné tetradrachmy BIATEC, NONNOS...) a súdobé drobné mince simmerinského typu, po najmladšie, cudzie norické (typy Eis, Magdalensberg, Karlstein).

Dokladmi obchodu pritom nie sú len cudzie mince, ale aj tovar severoitalickej provincie - importované kovové výrobky (nádoby, spony) a keramika - čierna sigillata i zlomok antickej amfory. Okrem nich sa našlo množstvo pamiatok hmotnej kultúry: keramické výrobky, výrobky z kosti a kameňa, kovové nástroje a kovania, kľúče i časť pluhu, militáriá... Oppidum vzniklo na prelome strednej a staršej doby laténskej (koniec 2. stor. p.n.l.). Zaniklo dôsledkom vojenského konfliktu s dhákmi. V objekte na Panskej ulici sa našli kostry dvoch starších žien, muža a ženská lebka, na hradnom kopci boli v spálených objektoch kosti desiatich ľudí a zvierat, aj inde po mesten achádzame podobné doklady krvavého konca. Tí, čo prežili, uchýlili sa na Devín, alebo na druhú stranu Dunaja, kde našli ochranu v Norickom kráľovstve, tesne pred prelomom letopočtov začlenenom do rímskeho impéria.